« Apríl » « 2025 » |
||||||
---|---|---|---|---|---|---|
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 |
14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 |
21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 |
28 | 29 | 30 | 1 | 2 | 3 | 4 |
Staré stránky mesta Humenné sú dostupné na adrese old.humenne.sk
S hlbokým zármutkom v srdci sme sa dozvedeli, že nás 31. júla naveky opustila Edita Grosmanová. Len chvíľu po oslávení krásnych 96. narodenín sa s ňou musíme navždy rozlúčiť. Ťažko sa hľadajú slová na vzdanie úcty takémuto človeku. Jej životný osud hovorí za všetko.
Bola silnou ženou plnou iskry a energie. Žiara jej osobnosti zasahovala každého, kto sa s ňou stretol a jej nezlomný duch bol príkladom pre mnohých. Bola v prvom transporte slovenských Židov do Osvienčimu. Prihovárala sa mladým ľuďom, prízvukovala im aké dôležité je nestratiť ľudskosť a na každého človeka hľadieť rovnako. Bolo jej osobným poslaním hovoriť o holokauste a najmä o holokauste na Slovensku, ktorý sama prežila.
Edita Grosmanová, rodená Friedmannová, sa narodila 11. júla 1924 v Humennom ako tretie zo siedmich detí manželov Friedmannových. Celé detstvo prežila v Humennom v nábožnej židovskej rodine. Zmenu postoja voči Židom začala pociťovať, keď ich začali v školách separovať od ostatných. Otec ako potrebný remeselník dostal prezidentskú výnimku, ktorá platila pre celú rodinu. Tá však prišla neskoro a Edita spolu so sestrou Leou boli odvezené prvým transportom 25. marca 1942 z územia Slovenského štátu do Osvienčimu. Lea zomrela v plynovej komore v decembri 1942. Edita napriek ochoreniu na kostnú tuberkulózu prežila celý Osvienčim a aj pochod smrti. Po vojne sa vrátila naspäť do Humenného, kde stretla svojho budúceho manžela Ladislava Grosmana. Obaja odišli študovať do Prahy, pričom Edita vyštudovala biológiu na Karlovej univerzite. V septembri 1968 celá rodina emigrovala do Izraela. Po smrti manžela žila striedavo v Izraeli a Kanade, v Toronte so svojím synom Jirkom.
Obchod na korze (anglicky The Shop on Main Street) bol prvým a dodnes ostáva jediným slovenským filmom oceneným najprestížnejšou filmovou cenou. Scenár k snímke napísal podľa svojej novely prozaik a scenárista Ladislav Grosman.
Edita Grosmanová o svojom manželovi povedala: „Môj manžel vždy bol a navždy zostal Humenčanom, nikdy sa tým netajil, miloval toto mesto a zomrel s láskou k nemu. Rád sa sem vracal, či už žil v Prahe alebo Izraeli.“
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad