« Apríl » « 2025 » |
||||||
---|---|---|---|---|---|---|
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 |
14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 |
21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 |
28 | 29 | 30 | 1 | 2 | 3 | 4 |
Staré stránky mesta Humenné sú dostupné na adrese old.humenne.sk
V tomto roku si verejnosť pripomína 300. výročie narodenia najvýznamnejšej panovníčky svojej doby – Márie Terézie. Panovanie Márie Terézie sa významnou mierou zapísalo do politických, hospodárskych i kultúrnych dejín ako tereziánska epocha. Plným titulom bola Mária Terézia cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska. Mária Terézia sa narodila 13. mája v roku 1717 vo Viedni.
Pragmatickou sankciou svojho otca Karola VI. sa Mária Terézia po otcovej smrti v roku 1740 stala panovníčkou v Uhorsku a ďalších krajinách monarchie. Korunovaná bola v Prešporku (Bratislave) dňa 25. júna 1741. Panovala až do roku 1780 a od roku 1765 sa jej spoluvládcom stal syn Jozef II.
Ako pripomienka najvýznamnejšej panovníčky reforiem osvieteného absolutizmu sa vo Vihorlatskom múzeu v Humennom nachádza v priestoroch umelecko-historickej expozície Izba Márie Terézie. Túto miestnosť, ako aj ďalšie tri maľované miestnosti dal v zámku zhotoviť Štefan XIV. Csáky (Portrét Márie Terézie sa nachádza aj v galérii uhorských panovníkov v Izbe uhorských kráľov na prízemí umelecko-historickej expozície múzea).
Izba Márie Terézie je prechodová miestnosť s oktogonálnym pôdorysom, ktorá predstavuje akýsi komunikačný uzol medzi priestormi prízemia západného krídla zámku. Plochy stien sú celé pokryté maľovaným iluzívnym ornamentom a figurálnymi kompozíciami. V rohoch stien sú skryté výklenky so vstavanými skriňami. Ich jednokrídlové dvere sú potiahnuté plátnom a plochu zdobí iluzívny rám pre portrét. Nad dverami sú pozdĺžne kazety s figurálnymi motívmi korunovačných a slávnostných sprievodov cisára Jozefa II. (1764 Franfurkt nad Mohanom), pápeža Klementa IV., Františka Lotrinského a Márie Terézie v roku 1741. Strop zdobí iluzívna kazeta ovenčená závesným festónom, v zrkadle ktorej je namaľovaný triumfálny sprievod panovníkov – Márie Terézie a Jozefa II. Maliarska výzdoba miestnosti Márie Terézie vznikla pravdepodobne okolo roku 1773. Nasvedčujú tomu viaceré historické fakty, ktoré sú zachytené na nástenných maľbách.
Koncept zachovanej iluzívnej výzdoby jednotlivých miestností humenského zámku zodpovedá dobovým módnym vplyvom, predovšetkým tradičnej rodovej vernosti uhorskému právu a cisárskemu majestátu. Ikonografia v Izbe Márie Terézie mnoho prezrádza aj o osvietenskej orientácii a sympatiám Štefana XIV. Csákyho k ideám panovania Márie Terézie a Jozefa II.
Vihorlatské múzeum v Humennom pozýva na prahu sezóny a počas blížiacich sa osláv Medzinárodného dňa múzeí vo Vihorlatskom múzeu v Humennom dňa 21. mája 2017 všetkých návštevníkov na prehliadku jedinečnej Izby Márie Terézie, ostatných maľovaných komnát, expozícií, výstav a podujatí v objekte zámku a priľahlého skanzenu.
Autor: Mgr. Zuzana Koščová, historička Vihorlatského múzea v Humennom