« Apríl » « 2025 » |
||||||
---|---|---|---|---|---|---|
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 |
14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 |
21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 |
28 | 29 | 30 | 1 | 2 | 3 | 4 |
Staré stránky mesta Humenné sú dostupné na adrese old.humenne.sk
Primátor mesta Miloš Meričko privítal na pôde mestského úrade dvoch jubilantov. Starším, od 30. júla 75-ročný, je Ing. Vasil Lauruský. Oslávenec bol v rokoch 1996 – 2010 predsedom Správnej rady VK Chemes Humenné.
Narodil sa v Pčolinom v okrese Snina. So sestrou Libušou vyrastal Vasil v rodine robotníka, mama pracovala v domácnosti. Povojnové detstvo sa prehuplo do mládežníckeho veku v 11-ročnej strednej škole v Snine. Vysokoškolským štúdiom pokračoval na SVŠT Bratislava, Chemicko-technologická fakulta. Vrátil sa do rodného regiónu, pracoval v Humennom, kde nastúpil pracovne do Chemlonu n.p Humenné. V pohnutom roku 1968 absolvoval vojenčinu, ako veliteľ čaty zažil vstup sovietskych vojsk do Československa.
V pracovnom živote ostal verný bránam Chemlonu, spočiatku ako majster
technológie, vedúci výroby, tiež vedúci odboru.
Po rozdelení podniku na Chemlon – Chemes sa stal súčasťou novej
spoločnosti, ako vedúci odboru mal na starosti životné prostredie,
bezpečnosť pri práci, hygienické normy, požiarny útvar. A popri práci sa
venoval športu – volejbalu. Chemlon n.p. Humenné rozvíjal šport
prostredníctvom TJ Chemlon. V tejto organizácii zastával Vasil Lauruský
pozíciu podpredsedu. Po rozdelení spoločnosti (jún 1996) vznikli dva
patronáty nad športami. Chemlon mal na starosti futbal, Chemes držal
ochrannú ruku nad volejbalom a plávaním. Predsedom plaveckého oddielu bol
Ján Vitoslavský, na čele humenského volejbalu stál Vasil Lauruský.
K športu pod vysokou sieťou mal ako bývalý volejbalista blízko. Prvý
predseda Správnej rady VK Chemes Humenné bol v tejto funkcii pätnásť
rokov. Volejbalu pomáhali nielen v tých časoch aj Dorko (podpredseda
Správnej rady VK Chemes Humenné), Grosiar (športový riaditeľ VK Chemes
Humenné), Mauritz, Vrba, Zbur, Novosadová… Odchodom do dôchodku odovzdal
Vasil Lauruský svoju volejbalovú štafetu v roku 2010 do rúk Stanislava
Rehúša.
Pričinil sa o rozvoj volejbalu nielen na palubovke. Veľmi dobre známe antukové ihriská pri Plzenskej reštaurácii vnikli jeho pričinením, výrazne podporoval aj vznik mestskej športovej haly, ktorá sa stala domovským stánkom humenských volejbalistov.
Na športovej úrovni sa zaslúžil o spoluprácu chemesákov s VKP Bratislava, do humenského tímu sa vracali odchovanci, z mládežníckej liahne začali ukazovať svoj talent budúci reprezentanti.
„Som nesmierne hrdý na volejbalové časy v Humennom. Zažili sme aj ťažké chvíle, keď sme boli tŕňom v oku, lebo do Humenného sa nikomu cestovať nechcelo. Ďaleký východ bol pre západniarov jednoducho od ruky. Potom prišla éra úspechov. Vicemajstri, majstri Slovenska, víťazi Slovenského pohára…," poznamenal Vasil Lauruský.
Neskrýval však aj sklamanie, lebo súčasný volejbal je na inej úrovni, než si športová verejnosť za dvadsať rokov zvykla.
„Mám ťažké srdce, som sklamaný, že sa dvaja ľudia nevedeli dohodnúť. Na druhej strane sponzora si vždy treba vážiť, lebo podporuje aktivity zo svojho vrecka," povzdychol si jubilant.
Vasil Lauruský s manželkou Magdou vychoval dcéru Ingrid a syna Petra. Z balkóna na Ulici osloboditeľov mal volejbal pod dohľadom. Antukové ihriská boli za jeho čias i potom živé. Už viac ako päť rokov nie sú…
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad