« Marec » « 2025 » |
||||||
---|---|---|---|---|---|---|
Po | Ut | St | Št | Pi | So | Ne |
24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 1 | 2 |
3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 |
10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 |
17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 |
24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 |
31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 |
Staré stránky mesta Humenné sú dostupné na adrese old.humenne.sk
Odborný seminár Humenskej zberateľskej spoločnosti pripomenul známe i neznáme dejiny regiónu.
Humenská zberateľská spoločnosť ponúkla po dvoch pandemických rokoch odmlky pre priateľov histórie opäť zážitok. Grantová akcia (aj s podporou Mesta Humenné) Historické pamiatky na Zemplíne napísala svoj siedmy ročník, pričom možnosť dozvedieť sa zaujímavosti priamo z autorského či vedeckého zdroja využil aj primátor mesta Miloš Meričko. Koncertná miestnosť humenského kaštieľa poskytla akcii dôstojné priestory, pozície uvádzajúcich sa zhostili Jaroslav Zelinka, predseda Humenskej zberateľskej spoločnosti a Matej Starják, historik, učiteľ a jeden z prednášajúcich.
Aj na siedmy ročník podujatia zavítali významné osobnosti, ktoré vedomosťami na rôzne témy zaujali i pobavili.
Poznáte zaniknutú osadu Chvastejov pri obci
Habura?
Po rusínsky „Chvastejiv“, miesto možno mýtické, ale krajinársky
zaujímavé. Dnes už lokalita zahmlených spomienok ľudí, ktorí tam žili…
Ojedinelý a záhadný názov lazníckej osady pri starej obchodnej ceste
v lesoch, 3 km od obce Habura, na karpatskom hrebeni, takmer na štátnej
hranici. Na konci 19. storočia sa v malej drevenici na Chvastejove trvalo
usídlil učiteľ s manželkou zo susednej obce Čertižné. Učiteľ
Konštantín Turkyňuk, priateľ velikána Rusínov Adolfa Dobrianskeho,
obdarený nevšednými loveckými schopnosťami vdýchol život budúcej osade.
Svoj domov, na chvoste haburského sveta, tam postupne našlo sedem rodín
pochádzajúcich prevažne zo susednej Halíče. Po 98 rokoch (1882 – 1980)
osada navždy zanikla, posledný jej obyvateľ žil sám v domčeku celých
sedem rokov. Zamrzol. Postupne miznú aj posledné stopy po pastieroch
z prihraničnej oblasti. Žije posledných šesť ľudí na svete, ktorí majú
v rodnom liste napísané „Chvastejiv“… Zahatať neúprosnému času
zabudnúť už neexistujúci Chvastejiv sa pokúsil Miroslav
Porada (v blízkej budúcnosti aj knižnou formou).
O poslednom akte 500-ročnej tradície, odovzdaní piatich ocenení, rádu Zlatej ostrohy porozprávala Anna Šimkuličová. Korunovačné ceremónie sa za stáročia vyvíjali, ale vždy patrilo k prvým úkonom práve korunovaného nového kráľa ocenenie rytierov udelením Zlatých ostrôh. Korunovácia v Budíne (december 1916) bola veľkolepou udalosťou a jedným z posledných piatich ocenených bol aj Imre Andrássy, poručík 13. c. a k. husárskeho pluku. Gróf, ktorého rodina je spojená s humenskou históriou, sa zosobášil so švédskou grófkou Stellou Kuylenstjern, s ktorou vychovávali svoje deti aj v humenskom kaštieli.
Výskumy Vihorlatského múzea v Humennom v rokoch 2019 až 2020. Ivana Strakošová oboznámila prítomných s nálezmi súvisiacimi pri obnove nádvoria kaštieľa. Nielen murované časti blokov (z 19. storočia), vedľajších vchodov – vstupov (z 18. storočia), ale aj zachované archeologické artefakty – stredoveké murivo bývalého „Vodného hradu“ alebo celé hrnce / nádoby. Priblížila tiež aktuálny stav rekonštrukcií a výskumov zrúcaním Brekovského i Jasenovského hradu. Objavili sa pozostatky kachlí, tanierov, tiež však aj delová guľa (pri Jasenovskom hrade) alebo z oveľa skoršieho obdobia paleolitu pochádzajúci „pazúrik“ (pri Brekovskom hrade).
Súčasťou prednášok bola tiež téma Dislokácia elitnej veliteľskej divízie počas II. svetovej vojny v Radvani nad Laborcom, ktorú prezentoval Rastislav Soták či História plačúcej ikony z Klokočova od Juraja Gradoša a ďalšie.
Marián Škuba
Tlačový referát
Mestský úrad